loading
 
 

tisknout stránku

zpět zpět

vyhledat vyhledat

    Tibor Andrašovan

     

    Datum narození:

    03.04.1971

    Datum úmrtí:

    14.06.2001

    Životopis:

    Hudobný skladateľ Tibor Andrašovan sa narodil 3. apríla 1917 v Slovenskej Ľupči, okr. Banská Bystrica, zomrel 14. júna 2001 v Bratislave. V rokoch 1946–1956 korepetítor, dirigent a dramaturg operného súboru Slovenského národného divadla.
    Tibor Andrašovan po maturite na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1937–1941), kde získal aprobáciu profesora hudby pre učiteľské ústavy. V roku 1943 sa stal riadnym profesorom a do roku 1945 pôsobil ako profesor hudby v Modre a Bratislave. Popri zamestnaní navštevoval Štátne konzervatórium v Bratislave, kde absolvoval štúdium skladby u Eugena Suchoňa a Alexandra Moyzesa, dirigovanie u Kornela Schimpla (absolvoval v r. 1946). Pokračoval v štúdiu dirigovania na Majstrovskej škole konzervatória v Prahe u Pavla Dědečka (orchestrálne dirigovanie) a Miloslava Doležila (zborové dirigovanie) a súčasne hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity (Zdeněk Nejedlý a Josef Hutter). V rokoch 1946–1956 bol korepetítorom a dirigentom Slovenského národného divadla, v rokoch 1951–1955 aj dramaturgom. Potom bol umeleckým vedúcim SĽUK-u (1956–1959, 1968–1974). Od roku 1974 sa venoval komponovaniu ako slobodný umelec. Niekoľko razy bol na krátkych zahraničných stážach v Mongolsku, Gruzínsku a Japonsku. Tvorba skladateľa Tibora Andrašovana je žánrovo veľmi bohatá. Vytvoril okolo 300 hudobných skladieb pre SĽUK Lúčnicu, Československý súbor piesní a tancov, pre rozhlas, pre krátke, stredometrážne a celovečerné filmy, divadlo, televíziu. Skladal takisto pre symfonický orchester, operu i balet.
    V Slovenskom národnom divadle začínal Tibor Andrašovan ako korepetítor a dirigent v roku 1946. Skúsenosti získaval od takých osobností taktovky akými boli Milan Zuna (1946–1951) a Zdeněk Chalabala (1952–1953), v tom čase pôsobiacich v SND i na postoch šéfov opery. Zuna zveril Andrašovanovi aj funkciu dramaturga a spoločne revidovali všetky preklady libriet na dôslednom deklamačnom princípe preferovanom Zunom. Okrem korigovania textov žiadal Zuna aj opravu orchestrálneho materiálu celej opernej produkcie. V období, keď bol Andrašovan dramaturgom mala premiéru prvá národná opera Eugena Suchoňa Krútňava (1949) a Cikkerov Juro Jánošík (1954). Ako dirigent sa uviedol tanečným koncertom Večer orientálnych tancov (1946) v choreografii Stanislava Remara na novo založenej Novej scéne Národného divadla. V spolupráci s Remarom naštudoval aj ďalšie balety Oskara Nedbala Hlúpy Jano (1947), F. Chopina Sylfidy-Z. Mrkosa Morská panna-A. P. Borodina Polovecké tance (1948), vlastný balet Orfeus a Eurydika (1949), S. Prokofieva Romeo a Júlia (1949), L. Delibesa Coppélia –M. Ravela Bolero-T. Andrašovana Pieseň mieru (1950), A. Glazunova Raymonda (1950). Hodnotu viacerých predstavení baletu zvýšil precízne vypracovaný výkon orchestra pod taktovkou Andrašovana. V roku 1954 opäť dirigoval Prokofievovho Romea a Júliu s choreografom Miroslavom Kůrom. Z opernej tvorby dirigoval obnovenú inscenáciu Rossiniho Barbiera zo Sevilly (1951), po odchádzajúcom Zunovi prevzal Moniuszkovu Halku (1951, insc. z 1950), po Holoubkovi Čajkovského Eugena Onegina (1952) a po Chalabalovi Smetanovu Predanú nevestu (1953). Na dobrej úrovni bolo hudobné naštudovanie Kovařovicových Psohlavcov (1953) a Donizettiho Dona Pasquala (1954).
    Tibor Andrašovan je autorom prvého pôvodného slovenského baletu Orfeus a Eurydika (1949 SND, 1957 Čs. televízia). Autorom libreta na antický námet a súčasne aj choreografom bol Stanislav Remar a dielo pod taktovkou autora malo celkove úspech. Kritika však vyčítala autorom, že námetom sa miesto slovenskej tematiky stala grécka mytológia. V roku 1958 inscenoval Remar Orfea a Eurydiku v Štátnom divadle v Košiciach a v roku 1967 v Čs. televízii. O dva roky neskôr mala premiéru choreograficky aj výtvarne zaujímavá baletná kompozícia Pieseň mieru (1950), apoteóza mieru i práce, prepracovaná z filmovej hudby, nasledoval modernou myšlienkou astronautiky inšpirovaný Ikaros (choreografia Karol Tóth, 1965), fantastická vízia o kozmonautoch, štartujúcich do vesmíru. Jednoaktová tanečná kompozícia Slávnosti slnovratu mala premiéru v Smetanovom divadle v Prahe (libreto a choreografia Karol Tóth, 1965), Letokruhy v Štátnom divadle v Košiciach (libreto Ján Žilák, choreografia Juraj Goga, 1995), tanečnú kompozíciu Kaštieľ na čiernom kameni uviedol Jozef Kvočák v Maďarskom ľudovom umeleckom kolektíve Mladé srdcia. Keď sa po takmer štyridsiatich rokoch šéf baletu SND Karol Tóth rozhodol znovu uviesť prvý Andrašovanov balet, skladateľ partitúru čiastočne prepracoval a pod názvom Večný Orfeus (1988) ho opäť naštudoval choreograf Stanislav Remar pod taktovkou autora. Hudba tanečných kompozícií je založená na voľne plynúcej melodike s bohatými rytmickými a tanečnými variáciami, hudobná reč je inštrumentačne farbistá, zrozumiteľná. Výraznejšie sa Andrašovan presadil v opernej tvorbe. Jeho opera Figliar Geľo podľa Hollého Geľa Sebechlebského (libreto Jela Krčméry-Vrteľová a Marin Ťapák, réžia Miroslav Fischer, 1958 SND; 1961 Čs. televízia 1961, Čs. rozhlas 1961) je prvým pokusom o slovenskú komickú operu, osciluje však medzi prvkami operety, resp. folklórnej štylizovanej spevohry. V druhej opere Biela nemoc na námet známej Čapkovej hry, libreto ktorej napísal Jozef Budský, sa usiloval o syntézu tradičných i avantgardných kompozičných prostriedkov. Pôsobivá a dramaticky účinná inscenácia v réžii Miroslava Fischera a hudobnom naštudovaní Viktora Málka mala v SND premiéru na jeseň v roku 1968 a nadobudla spoločenskú aktuálnosť a apelatívnosť. V opere Hájnikova žena (libreto podľa Hviezdoslava napísal autor, dirigent Anton Buranovský, réžia Branislav Kriška, Divadlo J. G. Tajovského Banská Bystrica 1974) využil bohaté skúsenosti z folklóru, takisto aj v hudobnej veselohre Na Zemplíne (libreto Ján Králik, dirigent Štefan Gajdoš, réžia Milan Bobula, Štátne divadlo Košice 1986). Námetom opery Návrat s pôvodným libretom Jely Krčméry-Vrteľovej je čin odvážnej ženy-budúcej matky počas SNP (Čs. televízia Bratislava 1984). Na motívy orientálnej hudby skomponoval doposiaľ neuvedenú operu Šach a Šahrazád (1991, libreto autor) a poslednou je detská opera Vrabček Mojček (1997, libreto Jaroslav Rezník). Úspešne sa uviedol aj ako autor operety Pánska volenka podľa Jesenského Štvorylky (libreto Jaroslav Rozsíval, dirigent Zdeněk Macháček, réžia Bedřich Kramosil, Nová scéna, 1960; Štátne divadlo Brno, 1962; Čs. televízia 1961). Muzikálový žáner obsiahol v diele Kráľ bláznov (libreto Margita Mayerová na motívy románu Chrám matky božej v Paríži Victora Huga, dirigent Bohuš Slezák, réžia Bedřich Kramosil, Nová scéna, 1984).
    Tibor Andrašovan je autorom scénickej hudby k divadelným hrám v SND, napr.: Ako sa vám páči (1946), Kde bolo, tam bolo (1947), Lampáš (1949), Legenda o láske (1955), Pieseň našej jari (1956), Krvavý súd (1957), Romeo a Júlia (1957), Biela nemoc (1958), Na dne (1959), Meštiak šľachticom (1960), Príhoda na brehu rieky (1960), Vejár (1961), Inkognito (1964), Najdúch (1966), Marína Havranová, 1968; Dobrodružstvo pri obžinkoch (1970), Herodes a Herodias (1970), Ženský zákon (1974), Geľo Sebechlebský (1979), George Dandin (1981), k televíznym inscenáciám (Drotár, 1966, Rozmajrín, 1970). Časť jeho tvorby zachytávajú početné gramofónové nahrávky (profilová platňa, Opus (1980).

    Zdroj: http://operaslovakia.sk/pripominame-si-v-aprili-2017/

    Je autorem titulů:

    Slavnosti slunovratu (Balet)

    Textové a hudební úpravy:

    Jánošík premiéra: sezona 1957/1958 - hudba
    Krvavý súd (SND Bratislava) premiéra: sezona 1957/1958 - hudba
    Pieseň našej jari (SND Bratislava) premiéra: sezona 1957/1958 - hudba
    Bílá nemoc (SND Bratislava) premiéra: sezona 1958/1959 - hudba
    Krvavý soud (SND Bratislava) premiéra: sezona 1958/1959 - hudba
    Na dně (SND Bratislava) premiéra: sezona 1959/1960 - hudba
    Romeo a Julie (SND Bratislava) premiéra: sezona 1959/1960 - hudba
    Příběh na břehu řeky (SND Bratislava) premiéra: sezona 1960/1961 - hudba
    Vějíř (SND Bratislava) premiéra: sezona 1963/1964 - hudba
    Vějíř premiéra: sezona 1971/1972 - hudba

    Inscenátor:

    Ivan Hrozný (SND Bratislava) premiéra: sezona 1947/1948 - dirigent
    Smrť Jánošíkova (SND Bratislava) premiéra: sezona 1947/1948 - dirigent
    Romeo a Júlia (SND Bratislava) premiéra: sezona 1950/1951 - dirigent

    Spolupráce na inscenacích:

    Surové dřevo (SND Bratislava) premiéra: sezona 1954/1955 - hudební spolupráce
    Inkognito (SND Bratislava) premiéra: sezona 1959/1960 - hudební spolupráce

    Seznam představení